Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi spustili do plnej prevádzky Vodnú elektráreň Gabčíkovo
17.05.2026 Dunajská Streda
Bratislava
17. mája (TASR) - Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) je najväčšou vodnou
elektrárňou na Slovensku a patrí medzi najväčšie hydroenergetické diela v
Európe. Elektráreň disponuje ôsmimi vertikálnymi Kaplanovými
turbogenerátormi, každý s výkonom 90 MW, spolu 720 MW. Priemerne za rok
vyrobí 2200 GWh elektrickej energie. Pokrýva približne osem až desať
percent celkovej spotreby elektrickej energie na Slovensku.
Elektráreň sa nachádza na rieke Dunaj a je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo (VDG). Jej vlastníkom a prevádzkovateľom je štátny podnik Vodohospodárska výstavba. Prvý z ôsmich hydroagregátov VEG spustili do prevádzky v októbri 1992, celú elektráreň slávnostne sprevádzkovali pred 30 rokmi 17. mája 1996.
Už začiatkom 50. rokov minulého storočia sa s myšlienkou vybudovať na Dunaji vodné dielo zaoberal profesor Peter Danišovič, ktorý pôsobil na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzity. Vypracoval dve alternatívy. Riečny stupeň prehradenia Dunaja v hlavnom toku alebo vybudovanie derivačného kanála s elektrárňou.
Reálne kontúry nadobudol projekt vodného diela až v roku 1977, keď 16. septembra predsedovia vlád Československej socialistickej republiky (ČSSR) a Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) podpísali v Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Zmluvu neskôr ratifikovali parlamenty a podpísali aj prezidenti Gustáv Husák (ČSSR) a János Kádár (MĽR).
Vybudovanie vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros malo za cieľ nielen výrobu elektriny, ale aj prevenciu proti záplavám, ktoré sa na rieke Dunaj pravidelne opakovali, napríklad v rokoch 1954 a 1965. Cieľom bolo aj zlepšenie plavebných podmienok na rieke. Pri návrhu a výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros stál Július Binder, ktorý bol od roku 1986 aj členom spoločnej operatívnej skupiny.
V roku 1989 však Maďarsko od projektu odstúpilo a pozastavilo stavebné práce, pričom v tom čase bolo už 85 až 90 percent prác na československej, resp. slovenskej strane ukončených. Slovensko sa tak rozhodlo pre dokončenie projektu podľa variantu C, ktorý už nerátal s účasťou Maďarska. Tento krok 25. júla 1991 schválila Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a ešte v novembri toho istého roku sa stavebné práce znovu rozbehli.
Maďarská vláda 7. mája 1992 vypovedala zmluvu z roku 1977. To slovenská i československá federálna vláda označili za právne neúčinný krok, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní. Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja, ktoré sa začalo 24. októbra 1992 v predpoludňajších hodinách. Udalosť sprevádzali protesty ochranárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a okolitých krajín. Ekologickí aktivisti sa obávali vážnych a nezvratných zásahov do prírody.
Proti prehradeniu Dunaja, ako aj celkovému sprevádzkovaniu VEG na medzinárodnej pôde protestovalo aj Maďarsko. Spor sa dostal pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ten v rozsudku z 25. septembra 1997 potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977 a vyhlásil za oprávnené vybudovanie náhradného riešenia - variantu C.
Všetkých osem turbín VEG slávnostne spustili do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Špecifikom gabčíkovskej vodnej elektrárne je, že bola navrhnutá a vybudovaná ako regulačná elektráreň. Jej hydroagregáty sú schopné prispôsobovať výkon zaťaženiu a potrebám elektrizačnej sústavy. Pre nevybudovanie pôvodne plánovanej maďarskej časti Nagymaros dnes vodná elektráreň pracuje len v priebežnom režime, v závislosti od aktuálnych prietokov v Dunaji.
Vodnú elektráreň Gabčíkovo v súčasnosti vlastní Vodohospodárska výstavba, ktorá elektráreň aj prevádzkuje. Do 9. marca 2015 prevádzkovali VEG Slovenské elektrárne, a.s., na základe zmluvy z roku 2006. Po vypovedaní zmluvy štátom prešla prevádzka plne pod Vodohospodársku výstavbu.
Sústavu Gabčíkovo tvorí celkovo šesť vodných elektrární - od najväčšej VEG až po menšie zdroje v Čunove, Dobrohošti a Mošoni. Spolu zabezpečujú významnú časť obnoviteľnej energie na Slovensku, pričom každá z nich má svoj špecifický výkon aj úlohu v celom komplexe.
Elektráreň sa nachádza na rieke Dunaj a je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo (VDG). Jej vlastníkom a prevádzkovateľom je štátny podnik Vodohospodárska výstavba. Prvý z ôsmich hydroagregátov VEG spustili do prevádzky v októbri 1992, celú elektráreň slávnostne sprevádzkovali pred 30 rokmi 17. mája 1996.
Už začiatkom 50. rokov minulého storočia sa s myšlienkou vybudovať na Dunaji vodné dielo zaoberal profesor Peter Danišovič, ktorý pôsobil na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzity. Vypracoval dve alternatívy. Riečny stupeň prehradenia Dunaja v hlavnom toku alebo vybudovanie derivačného kanála s elektrárňou.
Reálne kontúry nadobudol projekt vodného diela až v roku 1977, keď 16. septembra predsedovia vlád Československej socialistickej republiky (ČSSR) a Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) podpísali v Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Zmluvu neskôr ratifikovali parlamenty a podpísali aj prezidenti Gustáv Husák (ČSSR) a János Kádár (MĽR).
Vybudovanie vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros malo za cieľ nielen výrobu elektriny, ale aj prevenciu proti záplavám, ktoré sa na rieke Dunaj pravidelne opakovali, napríklad v rokoch 1954 a 1965. Cieľom bolo aj zlepšenie plavebných podmienok na rieke. Pri návrhu a výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros stál Július Binder, ktorý bol od roku 1986 aj členom spoločnej operatívnej skupiny.
V roku 1989 však Maďarsko od projektu odstúpilo a pozastavilo stavebné práce, pričom v tom čase bolo už 85 až 90 percent prác na československej, resp. slovenskej strane ukončených. Slovensko sa tak rozhodlo pre dokončenie projektu podľa variantu C, ktorý už nerátal s účasťou Maďarska. Tento krok 25. júla 1991 schválila Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a ešte v novembri toho istého roku sa stavebné práce znovu rozbehli.
Maďarská vláda 7. mája 1992 vypovedala zmluvu z roku 1977. To slovenská i československá federálna vláda označili za právne neúčinný krok, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní. Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja, ktoré sa začalo 24. októbra 1992 v predpoludňajších hodinách. Udalosť sprevádzali protesty ochranárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a okolitých krajín. Ekologickí aktivisti sa obávali vážnych a nezvratných zásahov do prírody.
Proti prehradeniu Dunaja, ako aj celkovému sprevádzkovaniu VEG na medzinárodnej pôde protestovalo aj Maďarsko. Spor sa dostal pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ten v rozsudku z 25. septembra 1997 potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977 a vyhlásil za oprávnené vybudovanie náhradného riešenia - variantu C.
Všetkých osem turbín VEG slávnostne spustili do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Špecifikom gabčíkovskej vodnej elektrárne je, že bola navrhnutá a vybudovaná ako regulačná elektráreň. Jej hydroagregáty sú schopné prispôsobovať výkon zaťaženiu a potrebám elektrizačnej sústavy. Pre nevybudovanie pôvodne plánovanej maďarskej časti Nagymaros dnes vodná elektráreň pracuje len v priebežnom režime, v závislosti od aktuálnych prietokov v Dunaji.
Vodnú elektráreň Gabčíkovo v súčasnosti vlastní Vodohospodárska výstavba, ktorá elektráreň aj prevádzkuje. Do 9. marca 2015 prevádzkovali VEG Slovenské elektrárne, a.s., na základe zmluvy z roku 2006. Po vypovedaní zmluvy štátom prešla prevádzka plne pod Vodohospodársku výstavbu.
Sústavu Gabčíkovo tvorí celkovo šesť vodných elektrární - od najväčšej VEG až po menšie zdroje v Čunove, Dobrohošti a Mošoni. Spolu zabezpečujú významnú časť obnoviteľnej energie na Slovensku, pričom každá z nich má svoj špecifický výkon aj úlohu v celom komplexe.
www.ZIVOTPO.sk
